SÓJA A NAŠE ZDRAVIE

29.01.2013 13:59

 

TIEŇ SÓJE

Je sója novodobou  zázračnou potravinou, za akú ju jej zástancovia prehlasujú, alebo je tu niečo čo nám zabudli povedať?

Police našich supermarketov sú zaplnené rôznymi produktmi obsahujúcimi sóju v určitom množstve, avšak, mnohé  produkty tento fakt neuvádzajú. Toto odhalenie by nemalo byť až také alarmujúce, pretože keď počujeme o sóji, zvyčajne sú vychvaľované jej prínosy. Predtým než ale začneme naplno tuto ”zázračnú potravinu” ospevovať, mali by sme nahliadnuť trochu hlbšie k istým faktom.

V roku 1924 produkcia sójových bobov v USA predstavovala iba 1.8 mil. akrov zožatých, ale v roku 1954 sa tato plocha zväčšila na 18,9 milióna. V súčasnosti sú sójové boby v Amerike treťou najpestovanejšou plodinou (72 mil. akrov zožatých v roku 1998), predstavujúcou viac ako 50 percent svetového dopytu po sóji.

Väčšina z  bobov je spracovaných do živočíšnych krmív a  na sójový olej s použitím  ako rastlinný olej, margarín alebo tuk na pečenie. Z tradičného využitia sóje ako potraviny, sa v strave Američanov teší širšiemu využitiu len sójová omáčka. Tofu, predstavujúce 90 percent využitia sóje v Ázii, naberá na popularite v USA, ale ešte stále nemá merateľné zastúpenie v strave priemerného Američana – alebo áno?

Už viac ako 20 rokov sa sójový priemysel zaoberá hľadaním alternatívnych využití sóje a nových trhov pre sóju a jej produkty. Vo vašom miestnom supermarkete môžete nájsť sóju spracovanú do rôznych foriem, všetko od sójového syra, mlieka, burgerov a hot dog-ov, až po zmrzlinu, jogurt, rastlinný olej, kojenecké mlieko a múku (a to menujeme len niekoľko foriem).

Tieto produkty sú často označované ako nízkotučné, bez obsahu mliečnych zložiek alebo ako vysoko proteínová náhrada za mäso pre vegetariánov. Nie vždy je však sója spomenutá na obale. Až alarmujúcich 60 % potravín na policiach v amerických supermarketoch obsahuje nejakú podobu sóje, napríklad sójovú muku, bielkoviny, čiastočné hydrogenizovaný tuk zo sójových bobov atd.

Hlavná obava v ohľade konzumácie veľkého množstva sóje je riziko príjmu nadmerných dávok sójových izoflavonoidov. Ak by sa konzumenti sóje riadili radou Protein Technologies International (združenie výrobcov izolovaných sójových bielkovín)  a skonzumovali by 100 gramov sójových bielkovín denne, ich denný prijem genisteinu (druh izoflavonoidu obsiahnutého v sóji, ktorý účinkuje ako fytoestrogén – látka rastlinného pôvodu, ktorá môže napodobňovať  v určitom zmysle účinky estrogénu)  prekročí 200 miligramov za deň.

Príjmu takéhoto veľkého množstva genisteinu by sa malo definitívne vyhnúť (Len na porovnanie, japonskí muži príjmu len priemerne menej ako 10 miligramov genisteinu denne).

KOĽKO SÓJE JEDIA V ÁZII ?

V skratke, nie až tak veľa. Napriek tomu sójový priemysel vytrvalo tvrdí, že sója je hlavnou plodinou a základnou stravovacou zložkou v Ázii! Štúdia o využití sóje v Ázii z minulosti ukazuje, že sója bola používaná len chudobnými v čase nedostatku jedla, ale iba po opatrnom spracovaní sójových bobov (napríklad zdĺhavou fermentáciou), aby sa zničili jedovaté latky.

Áno, Ázijci pochopili sóju správne! Mnohí vegetariáni v USA a v Európe však nepovažujú za nadmerné skonzumovanie 220 gramov tofu a k tomu niekoľkých pohárov sójového mlieka denne, 2-3 kráť týždenne. Toto je ale veľký rozdiel od toho čo skonzumujú typickí Ázijci. Vo všeobecnosti Ázijci používajú malé porcie sóje a to len ako prílohu k jedlu.

Taktiež treba brat do úvahy, že sója nie je hlavným zdrojom bielkovín v ázijskej strave a že režim denného príjmu vápnika z tofu a sójového mlieka u Američanov sa ani zďaleka nepodobá režimu Ázijčanov, kde je konzumácia sóje omnoho nižšia.

Snáď najlepší prieskum tykajúci sa  druhov sójových produktov  a množstva sóje  konzumovaného v Ázii je schválený, semi – kvantitatívny  dotazník, ktorý skúmal 1242 mužov a 3596 žien zúčastnených sa na ročnej zdravotnej prehliadke v Takayame v Japonsku.

Prieskum ukázal, v akom množstve sú konzumovane produkty – tofu, smažené tofu, hĺbkovo zmrazené, alebo sušené (miso – fermentovaný výrobok zo sóje, pridávaný predovšetkým do tradičných  polievok), fermentovane sójové boby, sójové mlieko a varene sójové boby. Odhadované množstvo prijatých sójových bielkovín bolo 8 gramov +/-4.59 gramov u mužov a 6.88 gramov +/- 4.06 gramov u žien denne.

Podľa K.C. Changa, redaktora  Food in Chinese Culture (Strava v čínskej kultúre), celkový prijem kalórii v  čínskej strave  v roku 1930 bol ba 1.5% zo sóje v porovnaní s príjmom kalórii z bravčového masa (65%).

Možno ste počuli jeden z argumentov sójového priemyslu, že “sójové kojenecké mlieko musí byť bezpečné keďže ázijskí kojenci prijímajú sójové kojenecké mlieka stáročia” (Len ďalší nepravdivý kúsok  z propagácie, podobne ako vyhasenia, že sójové kojenecké mlieko je lepšie ako materské) Len pripomenieme, že sója bola na kŕmenie kojencov v Ázii používaná veľmi zriedkavo.

Zdá sa, že tieto propagačné vyhlásenia západných producentov sóje robia z Ázijcov väčších sójových konzumentov, akými boli a stále sú. Prečo je tomu tak?? Ázia je obrovsky trh pre sójový priemysel, a jeho snahy na tomto trhu sú – presvedčiť Ázijcov, že ich predkovia jedli viac sóje než v skutočnosti. Toto je čisto riadene túžbou za ziskom.

KTO FINANCUJE VÝSKUMY O SÓJI A PREČO ?

Každý rok sú mnohé milióny dolárov  vynakladané na výskum sóje. Mnoho  organizácii si financuje tieto výskumy samo, (napr. Arkansas Soybean Board, ktorá  minula 1 milión USD na výskum v rokoch 1998-1999), ale tieto granty sú bezvýznamné v porovnaní s tými  ktoré ponúka USDA (United States Department of Agriculture – Ministerstvo poľnohospodárstva USA)

USDA Program podpory a výskumu sójových bobov (USDA Soybean Promotion and Research Program) bol založený špeciálnym nariadením a je regulovaný tzv. zákonom o propagácii sóje (Soybean Promotion, Research and Consumer Information Act//7 U.S.C. 6301-6311). Tento zákon  sa stal súčasťou tzv. Farm Bill (súbor zákonov v oblasti poľnohospodárstva).

Platnosť spomínaného programu nadobudla účinnosť 9. júla 1998, kedy bolo nariadenie vydané. Hlavným cieľom tohto programu bolo posilniť pozíciu sójových bobov na trhu, udržať a rozšíriť domáci a zahraničný trh a taktiež posilniť využitie sójových bobov a sójových produktov.

Podľa tohto programu sú všetci výrobcovia sójových výrobkov povinný prispievať na výskum pol až jedným percentom z čistej trhovej hodnoty sóje, čo činí celkovo 80 miliónov dolárov ročne, ktoré sú použité na financovanie podporných a informačných kampani a vedenie výskumu s cieľom rozšíriť a zlepšiť využitie sójových bobov a sójových produktov.

Viac o tomto programe sa môžete dočítať na United Soybean Board Site alebo  prečítaním si  American Soybean Association/ASA/plánu o výskume, vzdelaní a prírodných zdrojoch, ktorý takisto jasne naznačuje motiváciu ASA pre výskum – získať/zarobiť/viac peňazí.

V AKOM MNOŽSTVE JE SÓJA NEBEZPEČNÁ ?

U DOSPELÝCH

Pohár sójového mlieka denne vyradí s funkcie štítnu žľazu. V článku v americkom časopise Woman ‘s World (Svet Žien), 16. marec 2001 sa uvádza, že bolo preukázané, že už malé množstvo 30-tich miligramov sójových izoflavonoidov  môže potlačiť funkciu štítnej žľazy. ”Izoflavonoidy v sóji účinkujú ako hormóny v tele.

A u mnohých žien, hlavne u tých, čo prijímajú veľké množstvá koncentrovaného sójového prášku alebo berú doplnky s obsahom týchto izoflavonoidov (na zmiernenie post-menopauzálnych ťažkostí) narušuje hormonálnu rovnováhu v tele, spúšťajúcu alebo zhoršujúcu problémy so štítnou žľazou”, vysvetľuje doktorka  Larian Gillespie, autorka knihy “THE GODDESS DIET”(diéta bohyne).

Niektorí odborníci dokonca vyzývajú  výrobcov sójových produktov na odstránenie týchto izoflavonoidov z ich produkcie.

Sójové bielkoviny boli ohodnotene novozélandským úradom pre dohľad nad potravinami ako bielkoviny predstavujúce možný hazard pre konzumentov a to najmä počas pohlavného dospievania, počas vývoja mozgu plodu a novorodencov, a pre funkciu štítnej žľazy u detí a dospelých.

Sójové proteíny dokonca neprešli ako ľudská potravina ani hodnotením amerického úradu pre dohľad nad potravinami a liekmi -  FDA (Food and Drug Administration), pretože obsiahnuté karcinogény boli považované za zdravotné riziko (GRAS STATUS), čo nezodpovedá smerniciam  pre bezpečné rastlinné bielkoviny, keďže sú reprodukčné, chronicky mutagénne a teratogénne toxické/GUIDELINE GL/89/.

Na rozdiel od odsúhlasenia sóje ako náhrady za mäso americkým ministerstvom poľnohospodárstva, sójové bielkoviny neboli legálne schválené ako potravina nikde inde na svete.

U KOJENCOV

Podobne. Dávka v sójových kojeneckých mliekach znamená, že dieťa príjme dávku podobne, akoby dospelá žena užila do 10 antikoncepčných  tabletiek denne. Alebo dieťa v jeho prvom roku života prijme dávku rovnajúcu sa 100 tabletkovému ekvivalentu.

AKÉ MNOŽSTVO SÓJE JE BEZPEČNÉ ?

U kojencov veríme, že akékoľvek množstvo je príliš veľa. Dospelý človek môže prijímať s opatrnosťou malé množstvá sóje, ak vôbec nejaké. Recepty obsahujúce sójové prísady môžu byť vždy nahradené za iné.

Pozorovania zo štúdie z  Ishizuki Thyroid Clinic (Klinika pre štítnu žľazu) naznačujú enormný potlačujúci účinok na funkciu štítnej žľazy ak pozorovaní prijímali 30 gramov sójových bobov denne.

Na približnú predstavu:  30 mg sójových izoflavonoidov môže byt obsiahnutých v 9-20 g sójových bobov a sójovej muky, 12g mletej sóje, 50-110g tofu, 150-240g sójového mlieka, 35-45g miso, 80g  sójových výhonkov/pukov.

NA ZÁVER

Čítajte  etikety a snažte sa vyhýbať prílišnej konzumácii sójových proteínov alebo iných sójových produktov. Fermentovane sójové produkty ako sójová omáčka a Tempeh sú relatívne bezpečné lebo sú pripravovane fermentáciou a sú konzumované v malých množstvách.

Čo sa týka sójovej omáčky, v niektorých druhoch  sa vyskytli toxíny, ktoré však nie sú spojené s problematikou sójových bielkovín. Išlo o izolované prípady, tykajúce sa istých značiek, predávané iba v niektorých špecializovaných obchodoch.

Zdroj:

Phillip Day, The Campaign for Truth in Medicine