Študenti dobrovoľníci pozor! Vyhnite sa podvodu „Deň narcisov“

12.02.2013 11:18

 

Upozornenie pre študentov uvažujúcich stať sa dobrovoľníkmi počas Dňa narcisov: Nie je všetko charita, čo sa na vás milo škerí!

Chystáte sa náhodou byť jedným z nich? Dobre si to rozmyslíte!

Prečo? Čítajte…

Iste si myslíte, že zbieraním príspevkov pomáhate dobrej veci. Pravda je však taká, že nepomáhate. Práve naopak. Spolupodieľate sa na škodení!

A okrem toho snáď si nemyslíte, že väčšina ľudí vám aj naozaj chce prispieť.

Nie, nechce.

Je im však trápne odmietnuť vás. Ani si neuvedomujete, ako nátlakovo na ľudí pôsobíte, keď im rovno pod nos strkáte tú trápnu pokladničku so žobrajúcimi slovami: “Prispejte na Deň narcisov! Pomôžte onkologickým pacientom!”

Vyberači strachovného

Ako isto viete, väčšina z vás, vyberačov strachovného, ste deti alebo študenti. A ktorý dospelý človek dokáže zľahka odolať prosíkaniu detí? A k tomu ešte na taký ušľachtilý cieľ! Dokonca v čase, keď všetci ako poslušné označkované stádo sa premávajú po ulici s pripnutým krikľavo žltým narcisom. Narcisom, ktorý doširoka kričí: “Pozrite sa všetci, aj ja som prispel”.

Ak narcis máte, nikto si vás ani len nevšimne. S narcisom ste splynuli s ostatným stádom volov. Pardón.

Čo si myslíte, ako sa človek cíti, ísť po ulici v tento deň bez cinkajúceho zvončeka na krku trápneho narcisu na bunde? Ako ten pôsobí?

Asi takto: „No teda!? To je určite nejaký ignorant, necitlivý alebo skúpi človek. Pozrite sa na neho, všetci sa dobre pozrite! Teraz už vieme, kto si, ty necitlivka jedna!“

Som presvedčený, že väčšina ľudí vám prispieť nechce. Tak ich nenúťte! Nevnucujte sa! Vôbec nie ste cool! Ste trápni! Nevyvolávajte v ľuďoch pocit viny alebo hanby. To je neslušné!

Mládi, seno a jahody

Ja viem, robíte to z dobrých pohnútok. Ste presvedčený o tom, že pomáhate. Že prispievate na dobrú vec. Že pomáhate onkologickým pacientom. Že prispievate na výskum liečby rakoviny. Že, že, že…. Mýlite sa. Pravda je však bohužiaľ taká, že na nič z toho. Skutočnosť je opäť raz celkom iná ako sa na prvý pohľad javí.

Ste mladí, inteligentní, plný ideálov. Držte sa toho! Zachovajte si vaše ideály a nadšenie. S postupujúcim vekom sa tieto vlastnosti strácajú. Čím dlhšie si ich udržíte, tým dlhšie zostanete duchom mladí. Jedného sa však určite zbavte. Čoho? Naivity. Na to ste už dosť veľkí.

Rodičom často vzdorujete, presadzujete si svoje požiadavky. Argumentujete s nimi ohľadne vášho videnia sveta. Podrobujete tvrdej kritike veci, ktoré vidíte inak ako oni. Buďte aj tuto kritickí.

Kde ostal váš vzdor a triezve myslenie teraz? Prečo ste sa nechali nabalamutiť falošnými prorokmi. Kde sa podel váš vnútorný inštinkt, indikátor rozlišovania dobrého od zlého? Prečo ste svoju ostražitosť v tomto prípade vypli?

Nie, nedivím sa vám. Plne to chápem a rozumiem vám. Faloš, ktorá si vás podmanila tu existovala dávno pred vaším narodením. V čase keď ste dokonca možno ani rozprávať ešte nevedeli vám už žltými kvietočkami rodičia či iný dospeláci popod nos mávali.

Stará baba ježibaba a Pavlovov reflex

Spomínate si ako vám v telke neustále ukazovali tú milučkú, vždy usmievajúcu sa starú pani? Tú, čo každý mal rád, každý jej ruky podával, každý sa s ňou fotiť chcel. Trošku vám možno aj vašu starú mamu pripomínala.

Postupom času ste si ako poslušný psíček svoj podmienený reflex zafixovali. Vždy, keď sa tá milá stará tetuška v televízore či niekde na obrázku objavila, v mozgu vám hypofýza endorfíny vylučovať začala. Cítili ste sa dobre, uvoľnení, v bezpečí. „Stará tetuška nás vždy ochráni a pomôže nám, ak bude zle-nedobre“.

V konečnom dôsledku za to nemôžete. Tak, ako za to nemôžu psíčkovia, že sa im slinky zbiehajú keď sa im kostičkou popod čumák máva. Stali ste sa obeťami. Obeťami propagandy. Veľmi prepracovanej a vytrvalej propagandy.

Socializmus, pionieri a červení obri

Nám, o niečo starším, svojho času vravievali, že socializmus je to najlepšie spoločenské zriadenie, aké svetlo svetla uzrelo. Že sme šťastné deti slobodného kraja pod červenou hviezdou zrodené.

Neskôr, keď sme boli asi vo vašom veku sa ukázalo, že ten kraj až tak slobodným zas nebol. A pokiaľ máte nejaké poznatky z astronómie, tak potom tiež viete, že červené hviezdy bývajú obri s krátkym životom. Presne ako tá onkologická charita – obor na slamených a k tomu ešte prehnitých nohách.

Doposiaľ ste to všetko ani len netušili, však?

To je pochopiteľné, pretože nič iného ste doteraz ani nepočuli. Vychovávateľky v škôlke, učitelia v škole, rodičia, tety, strýkovia, milé tety a ujovia z televíznej obrazovky.  Dokonca i tá milá stará tetuška, ktorá sa na vás v ten veľký deň spoza každého kríka škerí. Tí všetci vám vravievali, že pomáhať sa má.

Dá sa vôbec lepšie pomôcť ako úbohým pacientom s rakovinou? Síce vám už nepovedali, že primárne zodpovedným za pomáhanie bezbranným a chorým je tu štát.

Alebo si myslíte, že štát by nemal ten smiešny milión, či dva, ktoré sa v ten veľký žltý deň vyzbiera? Samozrejme, že má. A keby to zaplatil on, na svojom rozpočte by to ani moc nepocítil. Vydávajú sa väčšie miliardy na všelijaké zbytočnosti. Tunelujú sa iné tunely. Miliónik, ba aj rovno desať tu nič neznamená.

Tak prečo nútia vás do zbierania a ostatných dospelákov do prispievania?

Hop sem, hop tam, ty skáč a ja prískam

Je to veľmi jednoduché. Potrebujú vám neustále vymývať hlavičky. Potrebujú vás vycvičiť na poslušné opičky či vydrezúrovaných psíkov, ktorí skáču a brešú tak ako oní pískajú.

Teraz prispej. Teraz smúť. Teraz sa smej. Teraz sa uč. Teraz zaplať dane. Nikdy nebuď extrémista. Mysli si len tie správne veci. (Samozrejme tie, čo my chceme, aby si si myslel). Všetci myslite rovnako! To by tak bolo, aby si vyčnieval! Buď vzorný občan! Buď zodpovedný, vždy zodpovedný! Na nič sa nepýtaj, dôveruj nám! A nie že ťa napadne si to preverovať! My ti všetko povieme, my ťa ochránime. Hlavne buď poslušný a rob čo sa ti káže!

Deň narcisov je taká veľká generálna skúška vašej drezúry. Celonárodná spartakiáda, kde všetci spolu v jedom triku pomáhate onkologickým pacientom. Nadišiel čas, aby to, čo ste si počas roku nacvičovali, teraz pekne predviedli.

A všetci spolu, jednohlasne. Presne ako kedysi pionieri, keď sa volil pionierky výbor. Žiadne výnimky!

Ukážeme, akí sme správni občania! Ako spolucítime s chorými. Preto im ideme pomáhať. Naozaj im pomáhame? Alebo je pravda zase trocha iná?

Ja viem, článok, ktorý práve čítate je ojedinelý. Nikdy predtým ste zrejme nič podobné nepočuli. Možno si aj myslíte, že akým omylom ste sa to ocitli na takej divnej stránke.

Ilúzia realitou

Je mi naozaj ľúto vytrhávať vás z vášho sna detských ilúzii a krásneho jednoduchého sveta, kde slnko svieti 365 dní v roku. Svet nie je vždy taký jasný ako sa na prvý pohľad javí. Čoskoro už budete dospelými, je preto najvyšší čas vám to povedať.

Viem, pravda je často nepríjemná, ba i skľučujúca. Je oveľa pohodlnejšie žiť v rozprávke, v čarovnej krajine, kde sú len dobré víly a milí škriatkovia. Teraz však nadišla chvíľa vstúpiť do reality.

Čím skôr sa na ňu pripravíte, tým lepšie sa v nej neskôr budete vedieť pohybovať.

A realita je taká, že svet je zlý. Tam vonku nie sú len dobré víly, aj keď veľa z nich sa tak tvári. Svet je miestom všeobecnej pretvárky, lží a faloše. Pravda a láska bohužiaľ nezvíťazili. Aj tu vám klamali, ale o tom niekedy potom.

 

Smrtka na Pražskom orloji

Dokonca i tá milá stará tetuška nie v skutočnosti tou, akou sa na prvý pohľad javí.

Videli ste rozprávku o Perinbabe?

V nej sa smrtka so zlatými zubami vedela premeniť na krásnu mladú devu. No zuby mala stále zlaté, tie zatajiť nevedela. Aj na majstrovi pretvárky sa dá vždy zaregistrovať zopár varovných signálov. Len treba mať oči otvorené a dobre sa dívať.

Prečo je tá z telky a každého kríku čučiaca starká dobrá? Lebo tak vyzerá? Lebo to o nej hovoria iní? Lebo sa zrazu začnete dobre cítiť? Pamätáte na tú hypofýzu a endorfíny spomínané o niečo vyššie?

Zdanie často klame. Neverte očiam, verte faktom. Hľadajte si ich. Zisťujte informácie. Nahliadajte veciam pod povrch, študujte históriu.

Jeho veličenstvo kat

Čo myslíte, ako by reagoval starý kat, čo celý život si užíval odtínaním hláv iným ľuďom, na hnutie o zrušení trestu smrti? A ešte k tomu, ak sa týmto remeslom v súčasnosti živí aj jeho syn? Podporoval by prijate takého zákona? Obrátil by sa na staré kolena z kata na ľudomila?

Sami si odpovedzte…

Kto je tá milá stará tetuška? Čím bola za svojho života? Čo bolo jej celoživotným zamestnaním? Výskumu čoho zasvätila svoju kariéru? Žeby ožarovaniu, tej stredovekej mučiacej technike? Vypaľovaniu červa rakoviny? Či šarlatánstvu?

Ak sa tá vec začne časom javiť ako omyl, myslíte si, že si to prizná?

Samozrejme že nie. Bude do smrti pokračovať vo vypaľovaní podobne ako sa o tom píše  v tomto článku. Priznali by ste si na sklonku vášho života, že ste ho celý premrhali na neužitočnú a škodlivú vec? Stavím sa, že ani náhodou!

Aj tak sme stále frajeri

Ste inteligentní, vzdorovití, kritickí, tvrdohlaví, rebelujúci, nezávislí mladí ľudia. Kde sa to všetko podelo teraz? Kde ste zabudli všetky tieto vaše cnosti? Začnite byť sami sebou, nie hračkami v rukách druhých.

Viem, nakazili a omámili vás. A nielen vás. Vašich rodičov, učiteľov, v podstate takmer všetkých.

Svojho času aj ja som ich mal za dobrákov. Klamali a balamutili nás i vás celé roky. Od prvého momentu kedy ste prišli na svet. Teraz nadišiel čas sa zobudiť, vystúpiť z Matrixu.

Avšak kam odtiaľto? Rýchlo späť do postieľok, veď už mesiac svieti? A dobrú noc vám, deti? Či dobré ráno? Výber je na vás samých.

 

Pár slov na záver

Za záver, milí študenti, malá rekapitulácia:

Žobrať a naliehať na ľudí, aby prispeli na hocičo sa nepatrí, je to neslušné. Ak chcú, sami prispejú na čo budú chcieť.

Nemusí to byť práve v ten jeden chorý Deň narcisov, ani na tú konkrétnu vec. Nenanucujte sa, neztrápňujte sami seba ani ostatných.

P.S.

Ozaj, ešte jedna vec. Chcete byť cool a zároveň urobiť radosť aj nám?

Potom tento článok zdieľajte a šírte medzi svojich spolužiakov emailom, Facebookom alebo hocičím iným.

Prečo?

Pretože je naozaj dôležité aby sa o tej narcisovej fraške dozvedelo čo najviac z vás, mladých ľudí!

Zdroj : Badateľ